Ochotnícke divadlo...
V roku 1919 bolo v Dubodieli založené ochotnícke divadlo. Medzi prvých ochotníkov patrili: Peter Malec - Krajčirových, Pavel Malec - Hájnik, Peter Doktor - Smolkech, Ján Malec - Kostolník, Rehor Petrík, Ondrej Prechádzka, Irena Reháková, Margita Urbanová, Anna Jasnická, Anna Hostačná a ďalší. Prvou hrou, ktorú uviedli bola divadelná hra Ferka Urbánka Kríž pod lipami. Po roku 1923 hrávali divadlá pravidelne, niekedy nacvičili aj viac predstavení počas roka - na fašiangy, Veľkú noc, hody a na Vianoce. Boli to hry od autorov: F. Urbánka, J. G. Tajovského, M. Kukučína, J. Hollého, I. Stodolu, B. Němcovej, a Klicperu. Režisérom bol veľký milovník divadla, miestny dekan, Pavol Bezák. Neskôr divadlá režírovali: učiteľ Jozef Hromník a zanietený ochotník Viktor Malec, ktorý účinkoval v 30 predstaveniach a 5 jednoaktovkách. Pri príležitosti 50. výročia založenia ochotníckeho divadla v Dubodieli bol ocenený medailou Samuela Jurkoviča. So školopovinnými deťmi divadlá nacvičovala učiteľka Edita Domčeková. Záujem o divadlo zo strany ochotníkov každého veku a pohlavia, ale i divákov, bol veľký. Nácvik i predvedenie divadelných hier sa konalo v triede starej školy. Vždy, keď sa hralo divadlo, museli z triedy na dvor vyniesť lavice a z dediny doniesť stoličky pre divákov, postaviť javisko, zhotoviť kulisy, namontovať oponu, a pripraviť osvetlenie petrolejovými lampami. Návštevnosť divadelných predstavení bývala veľká a ľudia spontánne vyjadrovali svoj obdiv divadelníkom. Milovníci divadla sa rozhodli postaviť v triede starej školy stále javisko. V januári 1937 ho staval Ján Kopecký a jeho brat Ondrej robil kulisy. Prvú hru na tomto javisku odohrali 17. 2. 1938. Jej názov bol Už sú všetci v jednom vreci a mala veľký úspech nielen v Dubodieli, ale aj vo Svinnej. Po niekoľkých rokoch priestory v starej škole nevyhovovali, a preto sa na podnet Antona Petríka a Pavla Uhera začalo v rokoch 1951 - 1952 s prestavbou urbárskej pajty na kultúrny dom s javiskom. Nadšenie a elán divadelníkov postupne utíchli a kultúrny dom začal zívať prázdnotou. Po založení jednotného roľníckeho družstva (1957) chýbali v obci skladovacie priestory, a tak sa v kultúrnom dome skladovalo a sušilo obilie.
Ochotnícke divadelné predstavenia sa obnovili až po niekoľkých rokoch a konali sa len sporadicky. Členovia SZM založili divadelný súbor, ktorý uviedol niekoľko hier. V réžii Valérie Godovičovej - 23. 4. 1973, B. S. Timrava: Páva; 25. 12. 1975, J. Drda: Svojedaly, hriešna dedina alebo Zabudnutý čert; v réžii Viktora Maleca v roku 1976, J. G. Tajovský: Neprebudený; v réžii Ľudmily Doktorovej v roku 1983, E. Gälner: Ulička.
V roku 1985 divadelný súbor premenovali na DUBOD - Dubodielske ochotnícke divadlo. S hrou V. Majakovského Ploštica sa ochotníci účastnili na Okresnej prehliadke ochotníckych divadelných súborov v Moravskom Lieskovom, kde získali ocenenie. Režisér Jozef Bodnár získal cenu za réžiu. Toto predstavenie uviedli členovia DUBOD aj na Krajskej prehliadke divadelných inšpiratívnych vystúpení v Bratislave. V roku 1987 sa opäť zúčastnili ochotnícki divadelníci z DUBOD okresnej prehliadky divadelných súborov s dramatizáciou na motívy poviedky V. Sukšina Červená Kalina s názvom Peter, zvaný Smoliar. Divadelníci i režisér Anton Prechádzka získali ceny.
Rok 1992 - potopa sveta, réžia Ľudmila Doktorová